História a dejiny Egypta

Dejiny Egypta siahajú do 3. tisícročia pred n. l., o čom svedčia prvé písomné zmienky. Približne v tom čase došlo k zjednoteniu Horného a dolného Egypta.

Starovek

Stará ríša

Prvý faraón, ktorý vstupuje do dejín volal sa Meni a založil prvú faraónsku dynastiu Starej ríše. Prvá aj druhá faraónska dynastia spadá do „Archaického obdobia“.

Tretiu faraónsku dynastiu založil Džóser, ktorý vládol v 27. storočí a postavil prvú pyramídu v Egypte pri Sakkáre.

Štvrtú dynastiu založil Snofrev, jeho pyramída sa vypína pri Dášure. Ďalšie pyramídy boli postavené pre faraónov akými boli Chufev, Chafré, Menkaure pri Gíze (v súčasnosti predmestie Káhiry) a sú prvým divom sveta zo siedmych.

Počas vládnutia 5 -6 dynastie sa stavali aj naďalej pyramídy, ktoré avšak nie sú až tak význačné. Rozpad Egypt nastal v čase vládnutia posledných troch dynastií 7-10 faraóneskej dynastie.

Stredná ríša

Prvým predstaviteľom jedenástej dynastie bol Mentuhotep, ktorý sa zaslúžil o znovu zjednotenie Egypta a buduje hlavné mesto Téby (Veset).

Rozkvet a rozmach Egypta nastal počas vládnutia dvanástej dynastie. Znovu pokračuje stavanie pyramíd, ale ich výška a veľkosť nedosiahla rozmerov pyramíd štvrtej dynastie.

V 16. až 17. storočí Egypt znova upadá a toto územie obsadili kočovné kmene Hyksónov. Vládcovia z trinástej až sedemnástej dynastie boli veľmi málo známi.

Nová ríša

O obnovu Egypta sa zaslúžila 18.dynastia a vzniká Nová ríša, kde sa faraóni nepochovávajú v pyramídach, ale v hroboch zo skál dnes nazvané Údolie Kráľov. V tejto dynastii na trón zasadla prvá žena.

V tejto Novej ríši vládlo spolu sedem dynastií od 18 – 25 faraónsku dynastiu. Zánik obdobia Novej ríše je poznačený vpádom Asýrčanov približne v roku 670.

Neskorá ríša

V 6.storočí p.n.l. Egypt obsadil Peržania a 27-30 dynastia bola pod nadvládou Perzskej ríše. V roku 332p.n.l. územie Egypta sa podarilo dobyť najslávnejšiemu dobyvateľovi Alexandrovi Veľkému, ktorý sa stal egyptským faraónom. Poslednou egyptskou kráľovnou (305-30p.n.l.) bola Kleopatra. Vojská Kleopatry a Antónia boli Octaviánusovým vojskom porazené a tak sa Egypt následne stal provinciou Rímskej ríše. Po rozdelení rímskej ríše sa Egypt v roku 395 n.l. dostal pod nadvládu Byzantskej ríše.

Stredovek

Egypt v stredoveku bol poznačený dvoma obdobiami a to Islamským obdobím, ktoré trvalo od roku 640 až do roku 1517 n.l. a Osmanským obdobím, ktoré trvalo od roku 1517 až do roku 1805 n.l.

V roku 1517 bol Egypt dobytý tureckým sultánom Selim I. a tak sa územie Egypta stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Novovek

Nadvládu Osmanskej ríše v Egypte ukončil v roku 1798 Napoleon, ktorý bol po porážke v námornej bitke pri Abukiru admirálom Nelsonom donútený opustiť územie. V Egypte prevzala vládu dynastia Muhammada Aliho, ktorá postupne ovládla celého územie. Táto dynastia vládla až do roku 1952.

Najväčším akcionárom pri stavaní Suezského kanálu bola Veľká Británia, a tak sa Egypt stal 18.novembra v roku 1914 protektorátom Veľkej Británie.

Dňa 28.januára v roku 1922 bol Egypt vyhlásený za Egyptské kráľovstvo, v ktorom vládol Fuada I.

Dňa 23.júla 1952 bol vyhlásený Egypt republikou, ktorý v roku 1958 spolu so Sýriou vytvorili Zjednotenú arabskú republiku vedenú Násirom, aj napriek tomu, že v roku 1961 Sýria tento zväzok s Egyptom opustila, Egypt si názov ponechal do roku 1971. V súčasnosti sa Egypt nazýva Egyptská arabská republika.